Makrónky boli od začiatku niečím, čo ma vizuálne veľmi priťahovalo. Keď som si čítala rôzne domáce i zahraničné recepty, bola som ohromená tým, koľko sa toho o nich píše. Aké sú neskutočne ťažké na zvládnutie atď. Takže bolo rozhodnuté, čo bude ďaľšie v mojom zozname zvládnutých dezertov.
Teraz ste sa určite pousmiali keď ste si spomenuli koľko nevydarených plechov makróniek išlo do koša. Áno, aj ja som si tým prešla. Zafungoval až v poradí štvrtý recept a ešte dlho som sa istila používaním silikónových podložiek s krúžkami, ktoré zabezpečili, že cesto sa nevylialo, ale pekne ostalo vo forme dokonale guľatej makrónky. Až po pár mesiacoch, keď som si myslela, že som už dosť macher, čo sa makróniek týka, som sa odvážila skúsiť ich spraviť na klasický papier na pečenie. Makrónky sa samozrejme rozliali, bola to facka, ktorá znamenala, že celú tú dobu som nemala úplne ideálne vymiešané cesto a teda som nebola až taký makrónkový macher.
Tak som sa prihlásila na kurz makróniek, kde sme makrónkovali talianskou metódou (dovtedy som používala francúzsku metódu, pozri článok Makrónky). Tam som prvýkrát naživo videla ako správne robiť macaronáž tak, aby sa makrónky nerozlievali, aby držali tvar.
Odvtedy už prešlo niekoľko rokov, a hoci som za tú dobu zaradila do svojej ponuky už veľké množstvo ďalších koláčikov a aj torty, tak stále makrónky milujem natoľko, že im venujem väčšinu svojho pracovného času. Dokonca som sa odhodlala a natočila vlastný makrónkový videokurz, ktorý si môže zakúpiť každý, kto má chuť.
Rozhodla som sa cestovať, čerpať inšpirácie nielen na makrónky, ale aj na kaviarne a pekárne, pretože to je cesta, ktorou chcem ísť. Chcem vytvoriť nielen priestor, ale hlavne atmosféru na príjemné posedenie priateľov, vypnutie s knihou v ruke, alebo rýchle espresso a noviny so sebou.
Mám v pláne cestovať a spoznávať svet, chute a vône, ale aj relaxovať a posúvať sa vpred a robiť stále niečo, čo robí ľudí šťastnými a mňa tiež.
