Niečo o malom podnikaní, cenotvorbe a na čo si dať pozor

Podnikanie nie je pre každého. Musíte mať na to žalúdok. Na byrokraciu, veľakrát na zákazníkov a tiež na konkurenciu, ktorá často nemá chrbtovú kosť (a väčšinou je to konkurencia neoficiálna). Aby bolo jasné – tento článok nie je namierený proti domapečkám. Píšem všeobecne, nielen o pečení, ale o tom druhu podnikania, ktoré je povedzme remeslom a ľudia majú stále na výber medzi oficiálnym výrobcom a neoficiálnym výrobcom, ale aj medzi kvalitou a kvantitou a vyššou/nižšou cenou. Jasné, nikto sa predsa ešte nezobudil s tým, že by si povedal – Hm, zo mňa bude skvelá cukrárka, idem do toho – neprenajal priestor, nenakúpil zariadenie a nezačal piecť oficiálne papierovo. To, že všetky sme začali doma vo vlastnej kuchyni, je úplne logické a pochopiteľné. Ide o to, ako s týmto status quo ďalej naložíme.

Keď totiž aj naďalej pečieme v tej svojej domácej kuchyni, tak máme na jednej strane minimálne náklady na priestor, samozrejme ak to robíme neoficiálne tak istotne neodvádzame žiadne odvody atď atď. Pečieme si len tak, pre radosť, pre známych (alebo to tak interpretujeme) a môžeme si dovoliť dávať ceny, ktoré sa zákazníkovi páčia, lebo sú nízke. Opäť prízvukujem – píšem všeobecne, nielen o cukrárkach.

Na druhú stranu, riskujeme zdravie zákazníka, pretože len si vezmite, že tá istá pracovná plocha, tá istá chladnička, ten istý nôž (toto je len príklad) atď atď sa používa v nedeľu na mäso na rezne a v pondelok už na korpusy pre „známeho“.  Je to maslo na našej hlave, ak bude mať zákazník zažívacie ťažkosti alebo niečo horšie. A je veľmi naivné myslieť si, že keď pečieme doma, neoficiálne, tak za takúto situáciu nemôžeme byť príslušnými úradmi sankcionovaní.

Okej vezmime si situáciu, že si vstúpime do svedomia a chceme svoje podnikanie zlegalizovať. Samozrejme obehať príslušné úrady, zacvakať nemalé peniaze, aby všetko bolo podľa predpisov. Ale čo s cenami, mám ich nechať tak ako sú? Veď zákazníci sú na ne zvyknutí.

Vy ste tí, ktorí musia svojich zákazníkov usmerniť. Či ohľadom komunikácie, Vašich „úradných hodín“, Vašich produktov, alebo ohľadom cien. Vy si musíte nastaviť tú cenu, za ktorú ste ochotní do tej výrobne ísť, stráviť tam čas a niečo vytvoriť. Áno, učili sme sa, že ceny určuje dopyt a do tejto rovnice sa často (ok v dnešnej dobe vždy) zamieša aj konkurencia. Potom treba urobiť jednoduchú vec, a to odlíšiť sa od konkurencie. Najlepšie kvalitou surovín 🙂

Pre stanovenie ceny Vášho výrobku, a vôbec nezáleží či pečiete alebo maľujete na hrnčeky, nestačí vziať si sumu nákladov na vstupné suroviny. To je ako keby ste piekli pre seba, na doma. Vy si musíte uvedomiť, že tým, že venujete svoj čas nejakej aktivite, prichádzate o možné alternatívy (tzv. opportunity cost) – to sú náklady obetovanej príležitosti, alebo inak hodnota, ktorej sme sa vzdali, alebo druhá najvýnosnejšia alternatíva, ktorú by ste si mohli vybrať. Predstavte si napríklad mňa – pracovala som v IT firme, kde som nezarábala málo. Čiže mojou alternatívou by bol príjem v IT firme. Ak si tento príjem aj očistím o napr. každodennú prepravu do práce, obedy v kantíne, atď atď, táto suma by mala byť pri racionálnom zmýšľaní stále nižšia, ako moje momentálne príjmy. Nikto predsa nechce ísť do horšieho. Povedzte si teraz úprimne – zarábate na tom, čo teraz robíte viac, ako ste zarábali predtým/ako by ste mohli zarábať, keby ste robili niečo iné?

Ďalším bodom sú Vaše skúsenosti. Je jasné, že keď začínam, nenastavím si ceny vysoko. Je to akési prirodzené. Na začiatku sa mi stávalo, že sa ľudia pozastavili nad cenou mojich výrobkov. Ja ako začínajúci podnikateľ som samozrejme bola potom v strese – pýtam veľa? Mala by som cenu prehodnotiť? Počas tých rokov pečenia, po x odpečených makrónkach a komunikáciách som si nedávno uvedomila jednu veľmi dôležitú vec – ak mi niekto dnes ešte napíše komentár k mojim cenám, nemám už najmenší problém si túto cenu obhájiť. Nemám žiaden stres a dokonca to spravím s radosťou, pretože mám za sebou už skúsenosti, zručnosti, verím kvalite svojho produktu a poznám cenu svojho času.

Uvediem príklad. Bolo pár akcií, na ktoré som priniesla svoje výrobky, stála tam celý deň a nepredala všetko. Ak háčkujete čiapky, okej, odložíte do skrine a predáte ďalšiemu. Ak pečiete koláče, ktoré boli celý deň na slnku, alebo kľudne aj v interiéri, ale ľudia okolo nich prechádzali, pozerali na ne, takéto koláče už ďalej nemôžete predať. Sú to vyhodené peniaze. Bolo teda následne aj x akcií, na ktoré som už nešla, pretože som si zrátala, že môj čas, ktorý by som tam strávila, a produkty, ktoré by sa prípadne nepredali, by vytvorili stratu. Takisto som miesto toho času mohla tráviť čas inak. Či už s rodinou, alebo pečením a teda ďalším zarábaním. Preto som si napríkad povedala, že takéto akcie eliminujem. Pečiem už len to, čo mám reálne „predané“ už v momente, ako to pečiem, prípadne sa zúčastním z času na čas akcií, ktoré majú pre mňa naozaj význam.

Samozrejme, ak začínate a nemáte ešte plný diár, sú pre Vás takéto predajné ale aj nepredajné akcie prospešné a dokonca ich odporúčam – treba ísť medzi ľudí, aby Vás spoznali, treba sa zúčastniť aj akcií, kde nebudete výrobky predávať, ale rozdávať zadarmo, napr. svadobná ochutnávka – pokiaľ ovšem pre Vás majú tieto akcie reálny význam či už cieľovou skupinou návštevníkov alebo lokalitou. Správne zvolená akcia takéhoto druhu Vám môže priniesť veľké príjmy, ktoré hravo vyvážia Vaše vstupné náklady. Berte to ako investíciu do marketingu!

Keď sme pri tom marketingu – ja nie som zďaleka odborník, ale moja cesta bola a stále je, myslím si, v tomto smere premyslená a jasná. Na začiatku som si vytvorila FB stránku, kde som pridávala ešte moje výtvory z domácej kuchyne. Na tejto stránke mi samozrejme pribúdali známi, rodina, bývalí a súčasní kolegovia. Časom (presne rok), keď som piekla popri práci, som si na tejto stránke vytvorila komunitu okolo 500 ľudí, ktorí ma sledovali. Boli to ľudia, ktorí sú v mojom okolí, ochutnali už moje výrobky a veľká časť z nich, keď mali nejakú rodinnú akciu, tak automaticky už oslovili mňa, tzn. boli to reálni ľudia z mäsa a kostí, ktorí bývajú pár km odo mňa a osobne ma (už) poznajú. Keď už som mala vytvorenú túto komunitu a videla som, že objednávok je dosť na to, aby ma to uživilo, resp. keď som už objednávky musela aj z časového hľadiska odmietať, tak som dala výpoveď a išla do toho oficiálne. Je dôležité mať takúto istotu a nevhupnúť do toho po hlave, investovať veľa peňazí do zariadenia a potom si uvedomiť, že vlastne to až tak dobre nejde, ako som si predstavovala.

Keď som začala podnikať oficiálne, založila som si IG profil. Tam ma samozrejme opäť sledovali známi, rodina, (teraz už) bývalí kolegovia, a tam už to išlo oveľa rýchlejšie – IG má výhodu medzinárodného dosahu, väčšej interaktivity. Vďaka IG môžete byť Vašim potenciálnym zákazníkom oveľa bližšie, a naozaj máte aj tendenciu im byť bližšie a javiť sa reálnejšie, a to napríklad vďaka tzv. 24 hodinovým príbehom, do ktorých dávame toľko veľa dôležitých maličkostí, tipov, trikov, ktoré do klasického statusu určite nenapíšete, nehovoriac o vizuálnej stránke (foto/video). Nesmieme tiež zabúdať na označovanie. Na IG je to akási automatika a je to fajn, pretože môžte ľahko nájsť nových, lepších dodávateľov pre svoj biznis. Na druhú stranu keď Vás zákazníci označujú, s fotkami Vašich produktov, fanúšikovskú základňu si rozširujete oveľa rýchlejšie.

Prečo to píšem? Obe tieto sociálne siete predstavujú Vašu možnosť prezentácie, reklamy, a sú zadarmo. Keď chcete podnikať, mali by ste minimalizovať náklady (nie ale na úkor kvality surovín) napríklad takýmto spôsobom. Treba si však uvedomiť, že hoci sú tieto nástroje zadarmo, stoja Vás veľmi veľa času. Poviem Vám úprimne – upiecť a nazdobiť produkt do finálnej podoby je jedna vec. Ale nafotiť ho, upraviť fotku, vytvoriť k nemu status, popis, reagovať na interakciu potenciálnych zákazníkov, zaberie omnoho viac času. A je to treba, pretože ak teda napr. pečiete a zákazník nemá k dispozícii fotky Vašej práce, tak ako si u Vás môže niečo objednať? A presne tu sa k tomu dostávame – odsledujte si schválne, koľko času strávite na sociálnych sieťach aktívnym promovaním svojich produktov, ale aj napr. vybavovaním objednávok či objednávaním tovaru, a tento čas si zarátajte do svojho pracovného času. Je úplne jedno, že to robíte napríklad po večeroch, keď už deti spia, alebo cez víkend. Je to Váš čas, ktorý by ste mohli stráviť oddychom a Vy ho trávite prácou.

Aby bol obraz komplexný, nezabudnime ani na marketing, ktorý nás niečo stojí. Tí, ktorí ma poznajú, vedia, že viac ako rok som zháňala krabičky na makrónky. Poviete si – taká blbosť. Úplne mi z toho v jednom období už šibalo, a prečo? No pretože som nechcela mať rovnaké krabičky, ako má 90% slovenských cukrárok, preto. A tiež preto, že mám väčšie makrónky ako 90% oficiálnych slovenských cukrárok. Hľadala som samozrejme aj lacné alternatívy z Číny, krásne lesklé pevné krabičky. Nakoniec som sa však rozhodla investovať a vytvoriť si svoje vlastné krabičky na mieru. Jednak sa vyrábajú na Slovensku, tzn. žiaden transport cez pol planéty. Jednak som dala zarobiť lokálnemu malému podnikateľovi, ktorý mi mimo toho vyrába všetky ostatné reklamné predmety od pečiatky až po plátenné tašky s mojím logom. A napokon, krabičky vyrábam z ekokartónu (ktorý som si samozrejme musela dať následne certifikovať do príslušného ústavu, aby bolo všetko tak, ako má byť. Nechcete vedieť sumu koľko to stálo). Takže mám svoju na mieru spravenú krabičku, zaplatila som si výsekové formy, platím za každý kus krabičky zhruba dvojnásobok toho, čo 90% slovenských cukrárok, plus aby bol produkt príťažlivejší, na krabičke mám rukáv s logom. Ten rukáv stojí pomaly toľko koľko samotná krabička. Časom som do krabičky pridala aj personalizovaný hodvábny papier potlačený svojím logom a nálepku. Opäť náklady navyše. Všimli ste si, že cenu makróniek som od začiatku svojho podnikania ani raz nezdvihla? Ale pritom v nej mám zarátané všetky tieto veci. To rozloženie jednotlivých nákladov tej mojej ceny sa v priebehu tých rokov menilo. Vďaka tomu, že som mala ekonomické vzdelanie a tieto všetky veci som ovládala, bola som na začiatku schopná stanoviť si cenu, ktorá sa nemenila. Ako je to možné? Minimalizujem náklady a optimalizujem výrobu. Neustále hľadám lacnejšiu alternatívu, pričom kvalita musí ostať zachovaná, alebo sa zvýšiť. To sa dá vyššími odbermi, ktoré idú ruka v ruke so zvýšenými objednávkami samozrejme. Tiež investujem do technológií. Áno, kúpila som drahú gastropec. Ale upečiem v nej naraz štvornásobné množstvo makróniek, o korpusoch, cheesecakoch a pavlovkách ani nehovorím. Tiež som kúpila food processor, v ktorom meliem mandle s cukrom na makrónky vo väčších množstvách ako v klasiskom malom povedzme lacnom blendri. Mám mixér s veľkou misou, kde spravím naraz cesto na 6 korpusov a naraz ich aj upečiem, pretože mám strašne veľa foriem.  Tomu sa hovorí optimalizácia procesu. Je to investícia, ktorá sa Vám vráti. Investujte do zariadenia, ktoré Vám ušetrí čas, ale aj napr. do inventáru, vďaka ktorému Vaše koláčiky a fotky budú vyzerať ešte príťažlivejšie a oslovia ešte viac zákazníkov. Je to investícia do Vášho podnikania (ok zároveň si tým robíme občas aj radosť, že áno :))

Posledná vec. Nezáviďte a nehejtujte. Uvedomte si, že za každou trojposchodovou svadobnou tortou, každou krásne nafotenou akciou, každým článkom v časopise je kopec hodín pečenia, potu a driny. Nič mi nespadlo z neba, vypracovala som sa. A makám na sebe stále, lebo kto zastane a nebeží, nikdy si neudrží prvé miesto (to je obrazne povedané, nevelebím sa do nebies :)). A prosím, nepýtajte si recepty – tie o ktoré som sa chcela podeliť, sú všetky na stránke. Nepýtajte sa kde som zohnala krabičky, papier, plast, neviem čo všetko. Skúste trošku porozmýšľať čo chcete od tej osoby, ktorá si to pracne vyhľadala, odskúšala, investovala do toho čas a peniaze. Viete, že Vám vždy rada poradím, ale nie s každou blbosťou. Buďte trochu samostatní, keď chcete podnikať, bez toho sa nezaobídete.

Tento článok som nechcela odfláknuť. Chcela som doňho dať všetko, čo mi za tie tri roky prebehlo mysľou. Je dôležité, aby sa robila osveta v takomto zmysle, aby ľudia, ktorí podnikajú v malom na Slovensku, sa nebáli pýtať si za svoju prácu náležité adekvátne ohodnotenie. Stojte si za svojimi produktami, nepodceňujte sa a choďte do toho oficiálne 🙂 Rozmýšľajte nad svojimi krokmi v intenciách tzv. racionálneho spotrebiteľa, maximalizujte svoje blaho, ale zároveň zvažujte dopad svojich rozhodnutí na svoje okolie.

Tento článok som písala, kým mi elektrikári odpojili elektrinu kvôli nejakým prácam v záhrade. Čiže maximálne využívam čas, kedy by som aj tak nemohla piecť. Proste, rozmýšľam hlavou pri všetko, čo v rámci svojho podnikania robím. Robte to aj Vy.

 

Veľa zdaru,

Vaša Domča laskonka

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *